---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
UDALOSTI A ZAUJÍMAVOSTI
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Globálne otepľovanie:
Do roku 2025 bude na cestách viac než miliarda áut, každé chrli oxid
uhličitý a ďalšie výfukové plyny. Vedci sa obávajú, že veľké množstvo
oxidu uhličitého zachytáva slnečné teplo a spôsobuje postupné otepľovanie
podnebia celej zemegule (globálne otepľovanie).
Dôsledkom nemusí byť iba teplejšie, ale aj extrémnejšie počasie - viac dažďa
a búrok v niektorých oblastiach, inde zasa suchšie.
Mohli by sa dokonca zmeniť aj oceánske prúdy. Keby napríklad Golfský prúd
zmenil smer, severozápadná Európa a vnútrozemie Európy by sa stali omnoho
chladnejšími oblasťami.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V najbližšej budúcnosti treba počítať so zvyšovaním počtu búrok v letnom
období , krupobitie a prívalové dažde budú častejšie !!!
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pri búrkach v letnom období sa budú vytvárať častejšie búrkové oblaky
typu supercela, pri týchto javoch môžu vznikať rotačné prúdy vzduchu,
tieto oblaky prinášajú so sebou krupobitie - krúpy môžu byť pomerne veľké,
intenzívne prívalové dažde, najmä na okraji supercely s nebezpečným vetrom.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
VYSOKÉ TEPLOTY
Predpoklad je taký že v roku 2007 nameraných 40,3 °C v Hurbanove,
nebolo na posledy, pri vhodne rozložených tlakových útvarov
sa táto teplota môže prekonať aj v najbližšej budúcnosti, resp. rokoch.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
SITUÁCIA V ZIME
Predošlé dve zimy 2006/2007 a 2007/2008 boli v nížinách vysoko nadpriemerné.
V Tatrách sa v zimnom období očakáva pomerne vysoký snehový prírastok,
to platí najmä pre nadmorské výšky nad 1000m.
V nížinách bude sneh závislí len od prúdenia vzduchu,
pokiaľ vzduch bude aj naďalej prúdiť od západu, v nížinách sneh nehrozí.
Ale cirkulačná situácia v atmosfére je v zime dosť nestála, pri prehlbovaní tlakovej
níže a zatekania studeného vzduchu, by snehová kalamita mohla nastať
aj v nížinách, ako tomu bolo na prelome roku 2005/2006.
Preto sa nedá povedať, že keď bola teplá minulá zima
tak bude aj nasledujúca.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
EXTRÉMNE JAVY POČASIA VO SVETE
1. Najchladnejšie miesto
Stanica Vostok na Antarktíde.
21.júla 1983 tu namerali teplotu - 89,2°C.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
2. Najteplejšie miesto
El Azizia v Líbii
13. septembra 1922 teplota dosiahla 57,8 °C.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
3. Najväčší teplotný rozdiel
Verchojansk na Sibíri.
Najnižšia nameraná teplota je - 68 °C
Najvyššia 37 °C
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
4. Najhoršia snehová búrka
Mount Shasta Ski Bowl v Kalifornii v USA.
V jedinej búrke trvajúcej od 13. do 19. decembra 1955
spadlo 480 cm snehu
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
5. Najväčšie sneženie za deň
Bessans vo Francúzsku.
Za 19 hodín nasnežilo 5 a 6 apríla 1969, 173 cm.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
6. Najviac snehu
Mount Baker v štáte Washington v USA.
V zime v rokoch 1998 - 99 napadalo 29 m snehu.
Aj napriek tomu medzi najzasneženejšie miesto parí
Mount Rainier 4392 m.n.m nachádza sa v tom istom štáte,
ročné snehové zrážky sú 31,1 m.
Prakticky tam zrážky padajú len vo forme snehu.
Mount Rainier 4392 m.n.n
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
7. Najväčšia krúpa
Dokázateľne najväčšia krúpa spadla pri Coffeylle v Kansase v USA.
3. septembra 1970, bola 14,4 cm široká a mala hmotnosť 0,77 kg.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
8. Najnižší tlak vzduchu
V oku tajfúnu 870 hpa.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
9. Najvyšší tlak vzduchu
V Agate na Sibíri v Rusku bol 31.decembra 1968,
zaznamenaný tlak 1 083,8 hpa.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
10. Najsilnejšie tornádo
V marci 1925 sa prehnalo štátmi Missouris, ILLinois a Indiana
séria siedmich tornád cez 703 km, pri čom zahynulo 689 ľudí.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
NIČIVÝ ÚČINOK VETRA
19 NOVEMBER 2004 - VYSOKÉ TATRY
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ŤAŽKÝ ÚRAZ TATIER
Tak možno charakterizovať
následky silnej víchrice
( až uragánu ! ) ktorá zasiahla
územie Vysokých Tatier
popoludní 19.novembra 2004.
Uvedeného dňa došlo v oblasti Tatier k takej kumulácii synoptických extrémov,
aká nemá v ich novších dejinách obdobu. Doposiaľ sa nezaznamenalo natoľko rozsiahle
poškodenie živého organizmu tatranskej prírody a ani s takými
dlhodobými stopami. Ide o výrazné poškodenie živého pása lesov,
do vtedy súvislého, v južnej časti Tatranského národného parku.
Od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. Je v dĺžke 30 km a v šírke 2 až 5 km,
v nadmorských výškach asi od 700 m.n.m po 1350 m.n.m.
Na odhadnutej výmere poškodenia asi 12 600 ha,
je les totálne zničený na ploche viac ako 900 ha, zvyšok tvorí lesná plocha
so značným poškodením.
Celkovo padlo ničivej víchrici za
obeť takmer 3,5 milióna m3 dreva.
Čo spôsobilo túto udalosť, ktorá
nesmierne vzrušila nielen
obyvateľstvo Slovenska ale celej
strednej Európy, predovšetkým
okolitých krajín.
Pripomeňme si uvedený deň. Na mimoriadne silnú víchricu sme boli pripravovaný
na celom Slovensku v niekoľkohodinovom predstihu. Zaregistrovali sme napríklad
jej vyčíňanie v Rakúsku, jej postup od západného Slovenska a postupné plnenie
nepríjemných predpovedí. V Tatrách však bola s prechodom frontu spojená výrazná zmena
smeru prúdenia z juhozápadozápadného na severozápadné. Na pochopenie tohto javu
treba vysvetliť pojem bóra.
Takto označujeme padavý alebo prepadový silný vietor, ktorý má vzhľadom
na mimoriadne veľkú rýchlosť ničivé účinky. Vietor typu bóra vzniká v situácii, keď na
záveternej strane vysokého pohoria vznikne prechodom tlakovej níže silné
aerodynamické odsávanie, pričom však je vplyvom horskej prekážky sťažené
priebežné dopĺňanie vzduchu z náveternej strany. Vzniká veľký pretlak hromadiaceho
sa vzduchu na náveternej strane, ktorý sa napokon prevalí cez horstvo ( dýzový efekt).
A práve to sa stalo 19.11.2004 v popoludňajších hodinách v tatranskej oblasti, keď
napríklad na Lomnickom štíte zaznamenali v nárazoch rýchlosť vetra okolo 170 km/h,
na Skalnatom plese až 200 km/h. Sila víchrice ničila nie len lesy, no aj stavby,
vyžiadala si aj jednu ľudskú obeť. Väčším stratám azda zabránila dôrazná predpoveď,
i keď neobsahovala také dramatické vystupňovanie vývoja.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ZAMYSLENIE
Odstraňovanie následkov ničivej smršte z 19 .11 . 2004 je náročné na čas.
Regenerácia devastovaného územia naň bude ešte náročnejšia.
Pri tom by sme sa tak radi ponáhľali !
Rozprúdili sa závažné diskusie.
Čo z nich vzíde ?
Je to komplex zamyslení o všetkom možnom.
O pravdepodobnosti opakovania javu. O ochranárskych opatreniach.
O komerčnom využití Tatier.
A pochopiteľne - o investíciách......
O ich únosnosti a návratnosti.
A ešte o kompromisoch medzi ochranárskymi a ekonomickými záujmami.
O tom, že Tatry si musíme chrániť.
Je to skutočne tak ??
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Táto časť bola venovaná VYSOKÝM TATRÁM
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
video : Tatry po ničivej víchrici